Čítanka pre 1. ročník
Na otvorenie chráneného súboru potrebujete program Microsoft Azure Information Protection (PC) prípadne appku pre Android AIP viewer

Po otvorení bude vyžadovať prístupové údaje: Meno: ucebnica@iedu.sk Heslo: ucebnica

A. S. Puškin: Kapitánova dcéra (ruský romantizmus) – povinné čítanie

Domáca úloha na týždeň 4. máj – 8. máj

https://youtu.be/lAVsqm7vw2o?t=191 spustiť v čase 3:11 rozbor diela, odpovedzte na otázky

  1. nájdite znaky romantizmu v diele
  2. čo znamená chronologická kompozícia
  3. kto je rozprávačom príbehu
  4. aké povstanie je zachytené v diele?

Dielo spracované vo forme rozhlasovej hry (odporúčam rýchlosť prehrávania nastaviť na 1,25x)

Martin Kukučín:  Dom v stráni (slovenský realizmus)

Domáca úloha na týždeň 27. apríl – 1. máj

Pracujte s čítankou, s. 184:

  1. Pri akej príležitosti sa stretáva Dorica s Katicou? 
  2. Aké spoločenské vrstvy zastupovali Dorica a Katica?
  3. Aký posun vnímania Katice môžeme zaznamenať u postavy Nika z úryvku?  vyhľadajte v texte. 
  4. Ktoré vonkajšie a vnútorné znaky Katice a Dorice berie do úvahy pri ich porovnávaní?
  5. Aké je hlavné posolstvo tohto diela?

Dom v stráni – Martin Kukučín poznamky

Božena Slančíková:  Timrava Ťapákovci (slovenský realizmus, novela)

Dej novely sa odohráva v dedinskom prostredí. Celá rodina Ťapákovcov žije pohromade v nezdravom prostredí, sú zaostalí, so všetkým spokojní, lipnú na starých zvykoch otcov a dedov. Žijú tu štyria bratia Ťapákovci s manželkami a deťmi, najmladší, ešte slobodný brat a ich sestra mrzáčka Anča.

V popredí novely stoja dve ženské postavy – Iľa, manželka najstaršieho brata, Paľa, a jej švagriná Anča. Obidve sú silné osobnosti, v rodine ich prezývajú Iľa-kráľovná a Anča-zmija. Iľa je vzdelanejšia než ostatné švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im, že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré, tlačia sa šestnásti pokope. Ťapákovci si však z nej robia iba posmech, nepáči sa im ani to, že Iľa ich stále iba kritizuje a že všetko by chcela zmeniť. Najnespokojnejšia je Anča-zmija. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami. Anča je jednou z najtragickejších postáv Boženy Slančíkovej-Timravy. Po chorobe, ktorú prekonala ešte ako dieťa, zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, iba sa vláči po dome na dlaniach a kolenách. Kvôli svojmu osudu sa hnevá na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou. Je plná bolesti a žiaľu, prežíva vrúcne city a hlbokú lásku k bratrancovi Janovi, na to však nemôže ani pomyslieť, aby aj ju mal voľakto rád. (Stelesnením ľudského utrpenia a poníženia je scéna, keď Anča poskakuje v noci na kolenách a dlaniach a oneskorení chodci – práve Jano a jeho otec – ju považujú za psa.) Iľa, keď vidí, že Ťapákovcov nezmení, žiada muža Paľa, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej rodičovskej chalupy Ťapákovcov. Vyhráža sa mu, že ho opustí a napokon to aj urobí – prijme miesto slúžky u rechtorky. Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne postaviť si v dedine nový dom.

„A teraz je Iľa už úplne šťastná – no Ťapákovci spokojní sú tiež. Dusia sa v jednej izbe štrnásti, ako ich predkovia žili.“ Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky, iba kalika Anča sa trápi plná beznádejnosti a trpko ľutuje, že sa vôbec narodila.

—————–

+ k dielu bola domáca úloha – cvičenie na čítanie s porozumením, priložte si to k tomu:

tapakovci – ulohy pre prvakov Kovacs

+ toto dielo je povinné čítanie, t.j. môžu sa pýtať na malé detaily z diela (napr. ako sa dielo začína, ako sa volá postava – otázka typu „Ako sa volá Ilin manžel?“)

zaujímavé linky:

Baštrng. Michal Kubovčík vtipným spôsobom prerozprával maturitné diela.

divadelná inscenácia

 

 Martin Kukučín: Neprebudený (slovenský realizmus, poviedka)

Psychologická poviedka Neprebudený patrí k najlepším a najzrelším dielam Martina Kukučína.

Ondráš, i keď už má dvadsať rokov, má dušu naivného, bezbranného dieťaťa, nevie rozlíšiť sen od skutočnosti, chce sa iba hrať a snívať o princeznách a zámkoch. Ondráš je nielen duševne zaostalý, „neprebudený“, ale má i znetvorenú tvár a zmrzačené telo. Aj preto jeho otec odišiel z domu – nezniesol pohľad na svojho jediného syna-mrzáka. Ondrášova matka sa čoskoro utrápila na smrť. Po matkinej smrti býval Ondráš u svojej tety (volá ju „totka“).

Zuzka Bežanovie, najbohatšie dievča v dedine, sa má onedlho vydať za Jana Dúbravovie. Práve sa kvôli niečomu pohnevala so svojím ženíchom a vtedy jej príde do cesty Ondráš. Ľahkovážna Zuzka sa chce na niekom vyvŕšiť a zvýšiť si trochu sebavedomie – zahrá Ondrášovi divadlo a sľúbi mu, že sa za neho vydá. Ondráš uverí, že krásavica Zuzka sa chce stať jeho ženou, a začne sa vážne chystať na sobáš. Jeho komické prípravy sú spočiatku každému na smiech, situácia sa však stáva stále vážnejšou a tragickejšou.

Zuzka sa rozhodne urýchliť svoj sobáš s Janom Dúbravovie. Ondrášovi už vtedy nikto nevládal povedať pravdu. Veril, že u Bežanov sa chystajú na Zuzkinu svadbu s ním. V deň svadby ho teta musí zatvoriť do komory, aby sa nedostal do kostola a do domu Bežanovcov. Ondrášovi sa však podarí sekerou rozbiť závoru, a tak sa predsa dostane na svadbu. Keď vojde do miestnosti, práve vrcholí svadobná zábava. Ondráš si najskôr myslí, že Zuzka sa preto vydala za iného, lebo on neprišiel. Keď však vidí, aká je šťastná, pochopí, že Zuzka miluje v skutočnosti Jana a s ním sa iba zahrávala. Ondráš nevydrží takú veľkú bolesť a zošalie. Vtedy sa roznesie po dome správa, že u Bežanov horí šopa. Svadobčania nájdu pri šope zmäteného Ondráša a v presvedčení, že to on podpálil z pomsty šopu, priviažu ho k plotu. Odviaže ho Zuzka, ktorá si až teraz uvedomí, čo spôsobila. Poviedka sa blíži k tragickému koncu. Ondráš si všimne, že horí aj maštaľ, kde boli husi. Vrhne sa do plameňov, aby ich zachránil. A práve vtedy spadne prepálená povala na maštali a pochová Ondráša aj jeho najmilšiu hus, ktorú držal v náručí.

BAŠTRNG & SEPAR – Neprebudený – Michal Kubovčík


 

 

Jozef Gregor Tajovský:  Mamka Pôstková (slovenský realizmus, poviedka)

Hlavná postava – mamka Pôstkovámala 65 rokov, bola neobyčajne zoschnutá, maličká, nohy mala obuté vo veľkých starých čižmách, tvár mala čiernu, zmraštenú, chudú, zapadnuté bezzubé ústa, detsky malé ruky, bola veľká ako 10-11 ročné dieťa

Rozprávač je sám autor, rozpráva príbeh mamky Pôstkovej, ktorá mala veľmi ťažký život, vydala sa za muža, ktorý bol lenivý, pijan, simuloval rôzne choroby, nechodil do roboty, ona ho živila (kritika pijanstva), aj jej syn keď vyrástol, podal sa na jej muža, tiež sa mu nechcelo pracovať, pil.

Ona musela chovať aj jeho ženu a deti. A tak išla do banky požičať si 12 korún, nakúpila múku a začala piecť chlieb v nádeji, že predajom chleba uživí celú rodinu. Lenže to, čo zarobila, vydrankal od nej syn, platila aj nájomné. Nakoniec jej muž umrel. Syn však stále pil, bil ženu a chcel biť aj ju, matku.

A tak sa rozhodla odísť z domu, prenajala si komôrku u gazdu za tri koruny a odsťahovala sa. Mala už vyše 60 rokov. Živila sa ďalej predajom chleba. Začala splácať dlžobu v banke. No zavše peniaze dala aj neveste, chlebík predávala aj chudobným ľuďom, ktorý nemali čím zaplatiť. A tak išla robiť do repy. Zarobené peniaze si uschovala u gazdu, ale ten jej ich prepil.

Nakoniec si ešte zlomila ruku pri páde z rebríka. A tak si dlžôbku chodila splácať už 5-6 rokov po korune. Ešte má zaplatiť 3 koruny. Bankový úradník už dlžobu rozdelil medzi ostatných dlžníkov, ale bál sa jej povedať, že nemusí splácať, aby sa neurazila. Nakoniec mamka Pôstková predá perinu a poslednú splátku, 3 koruny, donesie.

 

prerozprávaný obsah

rozhlasová hra

 

%d blogerom sa páči toto: